Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Konec dobrý, všechno dobré od forevergirl

14.02.2012 (17:00) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 16× • zobrazeno 2940×

EDIT: Článek ponechán v původní podobě.

Valentín, striaslo ma pri tomto dátume, že som musela položiť ten kalendár, aby som nevidela ten dátum. Už štyri roky to bol jeden z najhorších dní v mojom živote. Sviatok zaľúbených... Striaslo ma. Presne v ten deň sme sa spoznali a už nikdy sa od seba neodrhli až do toho dňa, kedy ma navždy opustil. Ostala mi už len ona. Ale to nebolo to najhoršie, keď... keď zomieral, povedal mi jednu nezmyselnú vetu: „Láska moja, spoznali sme sa na Valentína a ja viem, že jedného dňa stretneš v tento deň iného muža, ktorý ma zatieni a vezme si moje srdce. Neviem, kedy to bude, ale bude to tak, musí to tak byť. Nikdy nebuď s Lily sama, potrebuje ocka, ktorý je bude chrániť pred nápadníkmi...“ Tá veta bola tak nezmyselná, už nikdy nepocítim nádej v žiadnom mužovi, on bol pre mňa jediný...

„Mami,“ ozvala sa vo dverách Lily trochu hablivo. Už bola našťastie prezlečená do školy, inokedy jej to trvá aj polhodinu, teraz bola nezvyčajne rýchlejšia.

„Čo je zlatíčko, stalo sa niečo? Raňajky budú o chvíľu.“

Pokrútila hlavičkou a posadila sa k stolu. Otočila som sa naspäť k panvici, aby som premiešala kašu a mohla si k nej sadnúť. Prstíkmi žmolila obrúsok vedľa taniera, ale nepozrela sa na mňa. Zrazu zdvihla hlavičku a čokoládovými očami sa na mňa zahľadela.

„Mami, keď si videla prvýkrát ocka, vedela si hneď, že si doňho zaľúbená?“ vychŕlila, aby to mala hneď za sebou. Nečakala som to. O Tomovi sme sa nerozprávali už rok, vedela, že ma táto téma zraňuje, ale vždy som jej rada rozprávala, ako veľmi ju jej ocko miloval. No, keď mala štyri roky, zomrel na rakovinu. Odvtedy ubehli roky.

„Prepáč, mami, nechcela som...“ začala sa hneď ospravedlňovať, ale zastavila som ju.

„To je v poriadku, miláčik. Už v prvý deň na škole, keď som uvidela tvojho ocka, veľmi sa mi zapáčil. Ihneď som sa doňho zaľúbila, ale prečo sa pýtaš?“

Líčka jej zrúžoveli a začala sa hrať s prstíkmi. Zrazu zoskočila zo stoličky, prešla ku mne a postavila sa na špičky, aby mi dočiahla k uchu. „Vieš, mami... no... myslím, že som sa tiež zaľúbila,“ zašepkala mi do ucha a roztomilo sa usmiala.

Toto bola chvíľa, kedy som mala chuť sa rozplakať. Každá matka sa bojí dňa, kedy jej dcéra oznámi že sa zaľúbila. Bezoslova som si vyzdvihla do náručia a nežne ju objala.

„Mami, udusíš ma,“ zamrmala mi do ramena, tak som ju pustila.

„Je to nejaký chlapec zo školy?“

Pokrčila obočie. „Áno, je nový a krásny a milý. Mami, ja sa chcem zaňho vydať A povedal mi, že dnes bude so mnou tancovať na tej valentínskej párty!“ zapišťala.

„Mladá dáma, na to si ešte primalá.“

„Veď ja viem.“ Pretočila očami a povzdychla si. No opäť sa zoširoka usmiala. „Zajtra, keď ma zavedieš do školy, ti ho ukážem, dobre?“

„Veď to je jasné, musím si ho poriadne poobzerať.“

„Dobre teda, a nieže mi ho preberieš,“ upozornila ma s vážnou tváričkou.

„Rozkaz, madam. Šup na miesto, raňajky sú hotové.“

xxx

Už o pol ôsmej sme stáli s Lily na parkovisku a čakali, až príde ten chlapec. Lily sa vedľa mňa vrtela, stále sa obzerala okolo seba a nervózne si hrýzla do pery.

„Neprišli sme trochu skoro?“

„Nie, mami, vždy chodí skoro do školy. Musí,“ odvrkla mi a ďalej sa rozhliadala, až sa na parkovisku objavilo veľké, čierne auto a ona sa zoširoka usmiala. „Už je tu! Poďme za ním, sľúbila som mu, že ťa s ním zoznámim!“

Prekvapene som na ňu pozrela, včera mi nič také nepovedala. Ťahala ma k tomu veľkému autu, až sa otvorili dvere a z nich vyšiel... Páni! Musel to byť otec toho chlapčeka, aj keď vyzeral strašne mlado. Bol jednoducho nádherný, bronzová hriva musela ťahať oči každému človeku už zdiaľky, dokonale vypracovaná postava, a keď sa otočil – oslnivo božská tvár.

„Pán Cullen!“ vypískla Lily a rozbehla sa k nemu. Vyhodil si ju do náručia a Lily ho pobozkala na líce. Zostala som prekvapene stáť na mieste. Potom ju položil na zem. „Toto je moja mamička. Mami, pekne sa porozprávajte, ja idem do triedy.“

Len mi zamávala a rozbehla sa za deťmi. Ale kde je ten chlapček.

„Veľmi rád vás spoznávam, pani Hamiltonová.“ Podal mi ruku a ja som ju zmätene prijala.

„Počkajte, vy ste otec... toho chlapčeka?“

Zamračil sa. „Nie, ja som Lilyn triedny učiteľ.“

„Myslím, že som trochu mimo. Lily mi hovorila, že mi chce predstaviť nejakého chlapca, do ktorého sa vraj zaľúbila a...“ mrmlala som jedno cez druhé. Bola som mimo zo svojej dcérky, ale aj z neho. Pri pohľade do jeho zlatých očí, som strácala reč. Nikto okrem Johna, ma takto nikdy neočaril.

Zrazu sa zasmial a ja som ostala naňho civieť ako idiot. „Myslím, že vám Lily hovorila o mne.“ Kútiky sa mu pobavene mykali a oči sa mu anjelsky smiali. Nie je náhodou anjel? A tie oči, nikdy som takú farbu nevidela.

„Počkať. Čiže moja dcéra sa zaľúbila do svojho učiteľa?“ spýtala som sa zhrozene. „Veď mi hovorila, že bude tancovať s tým chlapcom na dnešnom valentínskom večierku.“

„Áno, sľúbil som jej, že si s ňou zatancujem. Včera ma dokonca požiadala o ruku,“ priznal a ja som sa začervenala. Ale nemohla som sa na Lili hnevať, prišlo mi to tak strašne roztomilé, ale ja som sa cítila trápne.

„Dúfam, že ste jej nepovedali áno, lebo to zoberie vážne,“ zasmiala som sa nervóznym hlasom a stále uhýbala jeho pohľadu. Mala som pocit, že mi podrobne skúma tvár a jeho pohľad bol tak intenzívny a hlavne nežný. Dočista som sa zbláznila.

Skrivil tvár. „Povedal som áno.“

„Teraz sa jej nezbavíte, bude vás chcieť navždy,“ schuti som sa zasmiala. Už dlho moje pery nenabrali iný tvar ako tenkú, rovnú linku zadumaného výrazu plného bolesti.

„Myslím, že mi to nebude prekážať, keď ma bude chcieť aj jej mamička.“ Laškovne na mňa mrkol a ja som sa zachvela z jeho slov. Na chvíľu som sa vystrašila, čo to rozprával. Všimol si to.

„Prepáčte, len mi to vykĺzlo,“ ospravedlnil sa rýchlo galantne.

„To je v poriadku, ja... ja už musím ísť do práce. Dovidenia, pán Cullen.“ Otočila som sa s veľkou námahou, srdce mi tĺklo do hrudníku, nechcelo spomaliť. Bol to blažený pocit, už celé roky som sa takto necítila.

„Pani Hamiltonová!“ zakričal na mňa zrazu a ja som sa prudko otočila ako na povel.

„Áno?“

„Prídete dnes aj vy s Lily na tú párty alebo ju privezie starý otec?“

„Ešte neviem.“

„Je valentín, nemali by ste byť sama. Rád by som si s vami zatancoval... a pozval vás na večeru,“ spýtal sa nesmelo. Myslela som si, že moje srdce nemôže rýchlejšie byť, ale ono si povedalo niečo iné. Na čo som to myslela? Prečo ma ten chlap tak zaujala? Čo mu mám odpovedať?

„Má to byť rande?“ spýtala som sa nesmelo.

„Bol by som rád, keby ste to tak brali. Ale nemôžeme to povedať Lili,“ zasmial sa a ja som pocítila z jeho tvár nádej. Toto bol presne ten typ dokonalého manžela, otca. Neviem, čo to má spoločné so mnou, ale možno to je začiatok niečoho nového. Možno sa poznáme len päť minút, ale človek nikdy nevie, kedy stretne to, čo tak dlho hľadal.

„Dobre,“ súhlasila som. Áno, toto je začiatok niečoho nového. Možno mal John predsa pravdu.

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Konec dobrý, všechno dobré od forevergirl: